Industriál – aplikovanie environmentálneho procesu rozhodovania v záujme ochrany pamiatok

Popis návrhu

Nízka úspešnosť v zachovaní historického industriálu v Bratislave, ale aj inde na Slovensku, je spôsobená jednak zložitosťou samotného problému – pamiatkovej ochrany a hľadania nového, pre participujúcich aktérov ekonomicky akceptovateľného využitia – a jednak charakterom prostredia, v ktorom tento problém vznikol – v spoločnosti, kde kultúrne hodnoty z viacerých dôvodov nestoja navrchu rebríčka priorít. Výraznejšie zlepšenie žiaľ neprinášajú ani snahy odborníkov, či už ide o pamiatkárov alebo historikov a teoretikov architektúry, ktoré sa opierajú o ich špecifické poznatky. Je síce nesmierne dôležité poznať to, čo by sa malo v záujme spoločnosti chrániť a akým spôsobom treba postupovať – prostredníctvom výskumu, evidencie a mapovania, či vypracovania návrhov na školách architektúry – a takisto je potrebné časť informácií sprístupniť verejnosti (napríklad spôsobom, akým to robí na území Česka projekt Industriální topografie), ale tieto kroky nie sú samé o sebe na záchranu industriálnych stavieb postačujúce.

Je nevyhnutné, aby mohla verejnosť sledovať konkrétne kroky procesu rozhodovania, ktorý dnes nie je – ani z pohľadu už spomenutých odborníkov – dostatočne transparentný. Hoci je problematika priemyselného dedičstva veľmi špecifická, v procese rozhodovania o jeho budúcnosti je možné prevziať už definovaný súbor nástrojov z oblasti environmentálnej sféry (Wolfe, Allison K. et al. Summary Report: Developing a Users’ Needs Survey Focusing on Informational and Analytical Environmental Decision-aiding Tools. Oak Ridge, TN: National Center for Environmental Decision-making Research, 1997). Implementácia jednotlivých krokov rozhodovacieho procesu (obr.), podľa potreby konkrétneho prípadu, ale aj poznanie hlavných aktérov a ich záujmov a predovšetkým transparentnosť týchto krokov s možnosťou spätnej väzby, dáva šancu zlepšiť súčasný kritický stav.